Už jsem vyslal vzkaz všem přátelům, od kterých mám jejich nové knížky, že je postupně všechny představím.
Začínám knižními tituly dvojice autorů, kteří se letos překonávají – objeví se celkem trojice jejich nových knih. Sotva jsem jednu představil (o slovenské zpěvačce Marcele Laiferové), prohlížím si knihu o písničkovém festivalu, kterého jsem se kdysi také dvakrát zúčastnil (aniž bych se dočkal cen, což mě ovšem netrápilo; byl jsem rád, že moje písničky – Na Labi, na Vltavě a Chvíle – prošly sítem písní, které autoři posílali na výběr vždycky v hojné míře).
Kniha DĚČÍNSKÁ KOTVA mě udivuje maximálním množstvím informací a obdivuhodně bohaté obrazové přílohy. To už je ale u těchto autorů samozřejmost.
Než bych vypisoval, o čem všem se v knize dočtete, vybral jsem dva podstatné zdroje – anotaci a rozhovor s oběma autory na Slovensku.
Nová, téměř šestisetstránková publikace se jako první pokouší zmapovat příběh legendárního festivalu a znovu ho oživit prostřednictvím vzpomínek pamětníků, dobových materiálů, fotografií a drobných příběhů, které by jinak mohly nenávratně zmizet v propadlišti dějin. Autoři čtenáře provázejí jednotlivými ročníky i zákulisím festivalu a připomínají atmosféru doby, v níž Děčínská kotva vznikala, získávala věhlas a nakonec upadla v zapomnění. Na stránkách knihy se setkáme s největšími hvězdami české i slovenské populární hudby, ale také s amatérskými interprety, organizátory a lidmi v pozadí, bez nichž by festival nemohl existovat. Kniha se zároveň zabývá mýty
spojenými s politickým pozadím festivalu a zasazuje Děčínskou kotvu do širších společenských a kulturních souvislostí. Ukazuje ji jako událost, která byla nejen soutěží populární hudby, ale také na dlouhé týdny dokázala proměnit atmosféru celého města i regionu. Publikace vznikla díky mnohaletému pátrání a spolupráci s pamětníky. Nesoudí ani nehodnotí, nýbrž nechává prostor vzpomínkám a čtenáři. Děčínská kotva tak po letech znovu vystupuje z hlubin historie – se svými příběhy, hvězdami, zákulisím i někdejším leskem.
V prodeji:
https://www.knihydobrovsky.cz/
, cena 699 Kč
Rozhovor s autory – zdroj „Kukni na to!“ ( https://www.kukninato.sk)
Prečo ste sa rozhodli napísať knihu o Dečínskej kotve?
Miroslav Graclík: Od detstva som fanúšikom vinylových platní, spevákov a všetkého, čo k tomu patrí. Knižku o Dečínskej kotve som nosil v hlave mnoho rokov. Mrzelo ma, ako macošsky sa správame k najväčšiemu českému pesničkovému festivalu. Zatiaľ čo na Slovensku o obdobnom festivale Bratislavská lýra vyšli dve knihy, niekoľko cédečiek a Slovenská verejnoprávna televízia nakrútila rozsiahly niekoľkodielny dokument, u nás verejnoprávna Česká televízia koncom deväťdesiatych rokov väčšinu záznamov z Dečínskych kotiev vo svojom archíve nenávratne vymazala. Doteraz nevyšla ani jedna kniha, rovnako ani fyzické CD. Vďaka Supraphonu aspoň za to, že väčšinu piesní z Kotiev vydal na virtuálnych albumoch, ktoré sú dostupné na stiahnutie na Supraphonline.cz.
Václav Nekvapil: Festival bol významnou kultúrno-spoločenskou udalosťou nielen pre dečínsky región, ale mal aj celorepublikový presah. S Mirkom Graclíkom sme napísali niekoľko desiatok biografických kníh a pri spracovávaní životopisov spevákov sme na tému Dečínskej kotvy narážali pomerne často. Dnes už názov festivalu prakticky nič neznamená a zostala po ňom len súťaž vo viazaní kvetov. Chceli sme to zmeniť a pripomenúť, že tu existoval pomerne veľký festival autorskej piesňovej tvorby, ktorý bol pre mnohých ľudí dôležitým medzníkom. Zároveň sme chceli zachovať úlomky krajiny mladosti tých, ktorí na festival chodili a aktívne ho podporovali.
Ako prebiehala príprava a zháňanie materiálov?
Miroslav Graclík: Posledné dva roky som sa všetkých spevákov, s ktorými som robil rozhovor alebo sa stretol, pýtal na Kotvu. S kolegom Vaškom Nekvapilom, vybavení fotoaparátom, skenerom a diktafónom, sme podnikali výpravy do Štátneho okresného archívu Děčín, Oblastného múzea v Děčíne alebo za tamojšími pamätníkmi.
Václav Nekvapil: Bola to mravčia práca. Je dobré si uvedomiť, že hlavné ťažisko materiálov sa vždy nachádza v regióne, kde sa udalosť odohrala, v tomto prípade teda v Děčíne. Pri našich výjazdoch na miesto a do okolia sme sa museli veľmi sústrediť na to, aby materiály, ktoré zozbierame a spracujeme, boli čo najkvalitnejšie a čo najlepšie zapadali do celku knihy.
Boli ste úspešní a našli ste zaujímavé veci a rarity?
Miroslav Graclík: Na jednej strane ma prekvapilo, na čo všetko sme v archívoch narazili, ale na druhej strane som bol sklamaný, ako málo fotografií, programov a vôbec materiálov sa zachovalo z takého veľkého festivalu, ktorý sa konal od roku 1968 až do roku 1990, vysielala ho televízia a svojím spôsobom ním žila veľká časť republiky.
Václav Nekvapil: Našu prácu by som prirovnal k baníckej expedícii. Na základe prieskumu viete, kde kopať, ale až po určitom čase svedomitej práce sa môžu dostaviť výsledky. Podobné to bolo aj v tomto prípade. Až po niekoľkých návštevách sa nám podarilo získať hrubé obrysy toho, čo sme vlastne schopní k téme na mieste vyťažiť a čo si z našich expedícií prinesieme v počítačoch.
Čo vás najviac prekvapilo?
Miroslav Graclík: Ochota ľudí pomôcť nám pri pátraní. A tým nemyslím len ľudí, ktorí sa Kotiev zúčastnili alebo patrili medzi jej organizátorov, ale aj podstatne mladších, ktorí festival poznajú len z rozprávania. Pracujú v Děčíne v archívoch, múzeách a vo všetkom nám vychádzali v ústrety. A nesmiem zabudnúť ani na miestneho patriota, pána Pavla Sinka, ktorý sa zúčastnil azda všetkých Kotiev. Bez jeho kontaktov a neuveriteľne obetavej pomoci by kniha určite nebola taká, aká je, a možno by ani nevznikla.
Václav Nekvapil: Regionálny patriotizmus. Vždy ma to zaskočí. Prvýkrát som sa s tým stretol pri príprave knihy o Janovi Slabákovi z Moravanky, kde nám vyšli v ústrety mesto Brno prostredníctvom primátorky aj Juhomoravský kraj. V prípade Dečínskej kotvy nám veľmi pomohli aj miestne samosprávne orgány. Potešilo ma tiež, ako ľudia vo svojich spomienkach reagovali na festival pozitívne, otvorene a s hrdosťou. Je to príjemná zmena oproti vlažnému češstvu, ktoré je pre našu spoločnosť príznačné.
A naopak, čo vás nepríjemne zaskočilo?
Miroslav Graclík: Negatívny postoj a neochota niektorých spevákov zaspomínať si na festival, pretože podľa nich išlo o komunistický a politický festival, čo nie je pravda. Predovšetkým im pred rokmi vôbec neprekážalo na ňom súťažiť a vystupovať. A tiež neochota nielen ústeckých politikov a podnikateľov finančne podporiť knihu. Jedinou svetlou výnimkou bolo štatutárne mesto Děčín, ktoré vydanie takejto rozsiahlej a reprezentatívnej knihy podporilo.
Václav Nekvapil: S kolegom úplne súhlasím. Postoj Ústeckého kraja prostredníctvom jeho politickej reprezentácie ma veľmi nepríjemne prekvapil. Zaskočilo ma, aký malý záujem kraj o projekt prejavil. Napriek tomu, že išlo o publikáciu mapujúcu jednu z najvýznamnejších kultúrnych udalostí regiónu, stretli sme sa s odmietavou reakciou. Ako je vôbec možné, že sa región tak striktne vymedzuje voči vlastnej kultúrnej pamäti? Toľko pasivity a alibistických výhovoriek som už dlho nezažil. V prenesenom zmysle slova to bola destilovaná esencia úradníckeho šimľa. S takýmito ľuďmi by sa karavána Dečínskej kotvy vo svojej dobe nikdy nerozbehla.
Ktorí speváci v knihe o Děčínskej kotvě nechceli hovoriť?
Miroslav Graclík: Napríklad Jana Kratochvílová alebo Slovák Ján Lehotský, ktorý so svojou skupinou Modus získal bronzovú Děčínskú kotvu. Na druhej strane bolo množstvo spevákov, ale aj textárov a skladateľov, ktorí nám vyšli v ústrety. Spomínali, hľadali fotografie aj bulletiny z jednotlivých ročníkov a aj s ich pomocou sa nám napokon podarilo získať všetky programy, z ktorých sme mohli v knihe citovať.
Václav Nekvapil: Už samotný fakt, že sa niekto nechce vyjadriť, je svojím spôsobom postoj. Čitatelia tie mená v knihe nájdu buď v úryvkoch z dobovej tlače, alebo vo výsledkových tabuľkách. Už bude len na nich, aby sa zamysleli, prečo práve títo speváci v knihe vôbec nehovoria, hoci sú stále medzi živými.
Čo všetko sa v knihe objaví, keď má takmer šesťsto strán?
Miroslav Graclík: A pritom sa nám do nej ešte množstvo skenov a materiálov ani nezmestilo. (smiech) Almanachovým spôsobom rozprávame príbeh dvadsiatich troch ročníkov Dečínskej kotvy, ktorá bola najväčším českým pesničkovým festivalom. Kto a čo na nej spieval, kto vystúpil mimo súťaže, ako festivalom žil celý Děčín aj jeho okolie, koľko ďalších podujatí sa v rámci Kotvy v meste a kraji konalo… A, samozrejme, nechýbajú ani spomienky spevákov, história a rarity.
Václav Nekvapil: Je to akási časová kapsula Dečínskej kotvy poskladaná z fotografií, novín, dokumentov a spomienok ľudí, ktorí festival zažili. Materiály sú viac-menej usporiadané chronologicky a pomerne presne mapujú jednotlivé ročníky. Myslím si, že práve vďaka takto zhromaždeným faktom sa podarilo zachovať pomerne jasnú stopu, ktorú tento pesničkový festival zanechal v československej kultúre. Je to stopa jasná a výrazná práve vďaka obrovskému množstvu zozbieraných a starostlivo roztriedených informácií.
Na svojom konte máte desiatky kníh a festivalov bolo viac. Chystáte sa na ďalší?
Miroslav Graclík: Zatiaľ nie, pretože vznik reprezentatívnej knihy o Dečínskej kotve bol náročný. Zabral nám dva roky a množstvo návštev Děčína. Predovšetkým sme autormi memoárových kníh československých spevákov a hercov a v tomto duchu chceme pokračovať aj naďalej. Ale ako sa hovorí – nikdy nehovor nikdy. Mali sme tu Festival politickej piesne v Sokolove, Sovětskou píseň v Ostrave, vojaci mali Zlatý palcát, v Gottwaldove bol Intertalent, v Jihlave Mladá píseň… A na všetkých týchto festivaloch vystupovala väčšina populárnych spevákov sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, hoci sa k tomu dnes mnohí nepriznávajú a robia zo seba takmer chartistov. Ak by sa niekto ozval, že má o knihu o niektorom z týchto festivalov záujem, a predovšetkým by mal financie na jej vydanie, určite by sme to vážne zvážili. A ak by sme v archívoch našli zaujímavé materiály, pustili by sme sa do písania. Všetky tieto festivaly sa konali pred štyridsiatimi či päťdesiatimi rokmi a každý rok odchádzajú pamätníci, organizátori aj speváci, ktorí na nich vystupovali. Preto je písanie takýchto kníh z roka na rok náročnejšie.
Václav Nekvapil: Touto knihou sme nastavili latku, ktorú bude podľa mňa veľmi ťažké prekonať. Publikácia o akomkoľvek ďalšom pesničkovom festivale bude musieť zniesť porovnanie a vzhľadom na dlhý čas prípravy, ktorý – ako kolega spomínal – trval približne dva roky, si neviem predstaviť, že by v blízkej budúcnosti vznikla podobná kniha. Na druhej strane Dečínská kotva ukázala, ako dokázal takýto festival ovplyvniť kultúrno-spoločenské dianie minimálne na okresnej úrovni. A takýchto festivalov bolo viac. Podobná kniha by nám umožnila porovnať, ako rôzne festivaly odrážali život ľudí vtedajšieho Československa. Každý z nich bol trochu iným oknom do spoločnosti svojej doby. Keď ich postavíte vedľa seba, začnú sa objavovať zaujímavé súvislosti.
Na čom momentálne pracujete?
Miroslav Graclík: Dopisujeme knihu o spevákoch osemdesiatych rokov a pri príležitosti nedožitých osemdesiatych narodenín vyjde na jeseň rozšírené vydanie knihy Zagorka, ktorú sme pred rokmi pripravili spolu s Hanou Zagorovou.
Václav Nekvapil: Kniha je mozaika, ktorej jednotlivé kamienky sa niekedy zbierajú celé roky. Údelom spisovateľa je mať vždy niečo rozpracované a zároveň dostatok trpezlivosti, aby do obrazu nezapadol kameň, ktorý tam nepatrí. Máme ešte niekoľko rozpracovaných projektov, ale dnes by som si netrúfol povedať, ktorý z nich bude dokončený ako prvý. To ukáže až čas.
O AUTOROCH:
Miroslav Graclík a Václav Nekvapil patria k najznámejším českým autorom literatúry faktu, biografií a knižných rozhovorov. Dlhodobo spolupracujú na knihách mapujúcich životné príbehy významných osobností českej a slovenskej kultúry.
Medzi ich najznámejšie tituly patria napríklad knihy o Hane Zagorovej, Karlovi Gottovi, Jiřině Švorcovej, Josefovi Větrovcovi, Marike Gombitovej, Ivete Bartošovej, Petrovi Novákovi, Dagmar Havlovej, Karolovi Duchoňovi, Hane Hegerovej, Líde Baarovej, Marii Rottrovej, kapelníkovi Janovi Slabákovi z Moravanky, Marcele Laiferovej, ako aj publikácie o seriáloch Chalupári, Tridsať prípadov majora Zemana, Žena za pultom či legendárnom filme Tri oriešky pro Popolušku.
Ich kniha Jiřina Švorcová osobně získala v roku 2010 Medzinárodnú literárnu cenu Egona Erwina Kischa, ktorú udeľuje Klub autorov literatúry faktu za významné diela literatúry faktu. Niektoré z ich kníh zaznamenali výrazný čitateľský ohlas a dočkali sa viacerých vydaní.
Miroslav Graclík a Václav Nekvapil tvoria autorskú dvojicu zameranú na literatúru faktu, biografie a knižné rozhovory. Vo svojich publikáciách zachytávajú osudy významných osobností českej a slovenskej kultúry a prinášajú čitateľom množstvo unikátnych svedectiev, fotografií a doposiaľ nepublikovaných informácií. Ich knihy patria medzi obľúbené tituly čitateľov, ktorí sa zaujímajú o hudbu, film, televíziu a spoločenské dianie.
Miroslav Graclík pôsobí predovšetkým ako spisovateľ, publicista a autor rozhovorov so známymi osobnosťami. Václav Nekvapil je popri autorskej práci aj fotografom a podieľa sa na obrazovej stránke ich publikácií.
P.S.
Že se se jmény Mirka Graclíka a Vaška Nekvapila na mém webu brzy opět setkáte, to už nyní naznačuje tato „vyhrožující“ reklama.
